...poznáte to... nuda, vonku skapal pes, hodiny tikajú, rádio omieľa tie svoje stále dokola... pfuu... klik na ikonku internetu, klik na známy web, už aj ťukám nick a heslo... aha ho, blikám, obáločka v ľavom hornom rohu mení farbu z červenej na žltú a naopak, čislovka 3 tam pri nej stojí ako prikovaná... popozerám, hmm.... trikrát nič, čakám a nič... čo zasa robí, keď nepíše? prišla ďalšia, nejaký podobný unudenec ako ja sa pýta, ako sa mám, nuž, celkom fajn - odpovedám... a hovorím si, ok, počkám ešte, potom to zabalím a mrknem či náhodou slnko neporozháňalo mráčiky na oblohe, že nachytať trochu bronzu by sa tiež už zišlo, leto v plnom prúde.
...mrknem na monitor, zasa blikám, robím si nádeje... jeeej, tentokrát je to tá správna obálka na ktorú som čakala. už nečakám... čítam... vraj je v plnom pracovnom nasadení, aby som sa nehnevala. nehnevám, iba mi to chýba. asi tristopaťdesiatykrát ma chalan namotáva... už dávno to prestal robiť tak nevinne sladkoromanticky v štýle chytania naivnej dievčinky... to už máme za sebou... úspešne. vie to... aj ja to viem, chytili sme sa navzájom... hovorí, že v konečnom dôsledku mužom aj ženám pri namotávaní ide o to isté - aby nám spolu bolo dobre... žerie ma aj s navijákom a to som vlastne ani nevytiahla udicu.
- tak milovaná, dáš už? – pýta sa úvodom.
- čo moooj, čo by si rád? veď ja už nič nemám, majetkové priznanie som prázdne iba s vlastnoručným podpisom odovzdala a moje srdiečko už tiež patrí inému...– píšem s čitateľným predstieraným nechápaním a pridávam k tomu žmurkajúceho smajla.
no áno, mám priateľa. a? milujem ho a teším sa zo vzťahu s ním, toto je len momentálne virtuálne rozptýlenie vo chvíľkach bez neho.
- tak to už viem, spomínala si, ale treba si užívať... hovorí ako skúsený záletník.
- no tak teba si určite na živo užíva nejaká iná, a podľa toho čo som čítala, tak dokonca aj tá zakonitá... klincujem, čítala som profil, a slovíčko ženatý mi k takejto ponuke sedí menej ako slobodný.
- celkom iste by bolo nefér jej to odriekať nie? ale teba si tiež niekto naživo užíva .. jedno ani druhé nebráni peknej predstave ... – ešte chvíľku sa snaží naliehať.
- jasné, tiež mu to neodriekam, a hlavne sebe nie... sebaisto podotknem za sprievodu niekoľkých usmievajúcich sa smajlíkov.
ďalšia konverzácia pokračuje v nastolenom tempe a slovami – ale veď by to bol hriech, taká nádherná žena a týrala by sa abstinenciou – sa to celé vlastne iba začína....
Komentáre
tak