Tučný zadok sa posadil, pravá ruka vytiahla zápisník, potom pero, a položila ich pred seba. V okamihu sa ruka vytiahla hore a ústa vykríkli...
„Haló, slečna Múza, mohla by si mi, prosím Ťa, naservírovať trošku inšpirácie? Veď vieš, aby mi začala pracovať fantázia na plné obrátky. Chcem totiž napísať príbeh.....“
„Ale áno, počkaj, namiešam ti chutný a výživný koktejl.“ dlhé štíhle nohy sa stratili za barovým pultom.
Zadok sa pohniezdil na mäkkej pohovke, ľavá ruka poškrabala plešinu, zatiaľ čo tá druhá schytila pero a čmárala úvod. „Výborne, a primiešaj mi tam aj zrnko múdrosti, štipku vtipu a za lyžičku zdravého rozumu, nech to stojí za to.“ dodali ústa.
„Tu je to, pán Spisovateľ. Tak nech sa páči a dobrú chuť.“ jemné pery odhalili biele zuby v širokom úsmeve, keď sa zrazu v mandľových očiach objavila otázka. „Hmm..., počkaj chvíľku, vlastníš Ty vôbec fantáziu?“ v hlase bolo počuť pochybnosť, „lebo inak to nebude mať žiadny účinok, inšpirácia predsa nie je všetko, čo potrebuješ, treba ju vhodne spracovať....“ tep sa zrýchlil z obavy, že bude treba zháňať niečiu fantáziu, žiadna totiž nebola na sklade, a nespokojný zákazník, to bola pre čiernovlasú hlávku hrozná predstava.
Obočie sa zodvihlo, z hrdla sa ozval nekontrolovaný smiech. „Slečna Múza, ty si naozaj myslíš, že by som od Teba čerpal inšpiráciu a pritom nevedel, ako ju využiť?“ srkajúc do seba nápoj sa ústa obrátili k desiatke párov očí, ktoré sa na neho udivene upierali.
„Ľudia, a čo vy, čo myslíte, máte fantáziu?“ znela priestorom šalamúnska otázka.
Miestnosť zašumela šepotom, mykanie pliec a grimasy však hovorili za všetko. „Vari nevedia?“ zvraštilo sa čelo.
„Áno“ zaznela odpoveď „veď kto ju nemá. Každý jeden človek vlastní nejakú svoju krajinku fantázie, väčšiu, či menšiu, je však rozdiel medzi fantáziou obrovskou a maličkou. Fantáziou, ktorá sa využíva, a tou, ktorá je potlačená. Šťastní to ľudia, ktorí ju vedia využiť vo veľkom, však? Veď vo svete plnom šedých farieb sa nejaké tie veselé farbičky vždy zídu. A fantázia je plná predstáv a veselých farieb. Maľuje sa nimi úsmev, smiech, tlkot srdca, iskra v očiach, šťastný pohľad.... a z tohto všetkého sa môže tešiť každý jeden z nás.“ pery sa opäť namočili do lahodného nápoja a inšpirácia bola vypitá do dna.
„Ďakujem, to bolo naozaj inšpirujúce“ šepli ženské ústa a dlhé vlnité vlasy sa vzdialili.„Tak, a môžem sa pustiť do práce“ v kútikoch úst a očí sa objavili vrásky, a znova zaznel smiech.
„Toto ma naozaj baví“ ruka znova schytila pero, a biely papier sa pod ním menil na dielo.
Inšpirácia fungovala, fantázia pracovala na plné obrátky....
:-)
Komentáre